Chapalichthys encaustus Lago de Chapala, Mexico /2010 Roman Slaboch/
Tento druh bol v minulosti hojný v pobrežných oblastiach jazera Chapala a stretol sa s ním aj v priľahlých oblastiach dolnej Lermy a horných riek Santiaga a ich prítokov (Lyons et al., 1998). Od konca 90. rokov C. encaustus zmizol z hlavného kmeňa riek Santiago a Lerma kvôli znečisteniu a stal sa oveľa menej bežným v jazere Chapala v dôsledku napadnutia nepôvodných druhov Poecilia sphenops a Gambusia yucatana (Poeciliidae) (Becerra-Muñoz a kol., 2003). Chapalichthys encaustus stále pretrváva v dolnej časti odtoku rieky Duero, prítoku rieky Lerma vrátane jazier La Luz a Orandino, a tiež v jazerách Cajititlán a Los Negritos, obe blízko jazera Chapala. Od roku 2005 sa z nádrže La Vega a jej výtoku v povodí hornej rieky Ameca (Mar-Silva, v tlači) zhromaždil malý počet jednotlivcov. Tieto C. encaustus boli pravdepodobne zavlečené náhodne počas zarybňovania druhu Oreochromis aureus (Cichlidae) z jazera Chapala alebo z povodia Lermy. "
Biotop:
Táto ryba žije v pokojných vodách jazier, rybníkov a riečnych kanálov, kde sú prúdy zvyčajne pomalé až nulové, ale môžu byť mierne. Vegetácia je zvyčajne riedka alebo žiadna. Keď je vegetácia, skladá sa zo zelených rias, vodných hyacintov a Scirpus. Dno je zložené z bahna, hliny, piesku a hornín. Vodné plochy sú zriedka hlbšie ako 1,3 m, obyčajne je hĺbka menšia ako 1 m. Voda môže byť od mierne zakalenej po kalnú (Miller, 2005). Brian Kabbes (december 1998) chytil tento druh v kanále v Michoacáne. Voda bola kalná s viditeľnosťou do 10 cm, teplota vody ráno okolo 16 ° C. V Lago de Chapala, neďaleko mesta Chapala, zdokumentoval mladé ryby, ale len málo dospelých, pravdepodobne kvôli znečisteným vodám v blízkosti mesta. Na základe niekoľkých prieskumov GWG k odtoku Río Duero (2014, 2016, 2017) bol tento druh pozorovaný v blízkosti Jacona de Plancarte z jari v rybníkoch a priehradách (Presa de Verduzco, Presa de Orandino, Estancia de Igartua), niekedy vo veľkých množstvách a v roku 2016 bolo bežné ich nájsť v rybníku Los Negritos.
Biológia:
Mladé ryby o veľkosti 9,0 mm boli odobraté z Lago de Chapala 26. marca a 16 mm ryby odobraté 23. mája naznačujú, že k rozmnožovaniu dochádza počas jari. Meek (1904) uviedol, že mláďatá sa narodili v druhej polovici mája, pretože u samice s priemerom 68 mm našiel 21 krátkodobých embryí, každé s dĺžkou 10 mm.
Kŕmenie:
Dvojité zuby, dlhé spletité črevá a 20 - 28 štíhlych žiabrov naznačujú, že táto rybka je bylinoravá. Niektorí ľudia napriek tomu zdokumentovali o tomto druhu, že je schopný vyskočiť z vody a chytiť lietajúci hmyz v jazere Chapala.
Veľkosť:
Maximálna známa štandardná dĺžka je 93 mm (Miller a kol., 2005).
Sfarbenie:
Jordan & Snyder vo svojom popise opísali sfarbenie: "Farba je svetlo žltkasto-olivová; 9 krátkych a úzkych tmavých zvislých pruhov na strednej časti tela; prvý nad spodnou časťou prsnej kosti; deviaty koncový chvostový bod; horná časť hlavy tmavá; horná polovica očnice čierna; šupiny striebristé; chrbtová plutva trochu tmavšia; ostatné plutvy bez tmavej farby. " Základom celého sfarbenia je striebristý lesk. Dospelí jedinci majú na chvostovej plutve žltý koncový pás, niekedy sú prsné plutvy žlté a samice majú často žlté brucho.
Pohlavný dimorfizmus:
Na prvý pohľad nie je veľmi ľahké rozlíšiť samcov od samíc. Najbezpečnejšou charakteristikou je Splitfin - rozdelená plutva u samcov, čo pre Goodeinae typický páriaci orgán tvorený zárezom po prvých siedmich skrátených lúčoch análnej plutvy. Navyše, samci Chapalichthys encaustus majú oveľa väčšiu chrbtovú plutvu ako samice. Rozdiel v zafarbení nie je takmer viditeľný, s výnimkou niekedy intenzívnejšieho žltého zafarbeného terminálneho pruhu v kaudálnych plutvách samcov a žltého brucha u samíc, ale tieto znaky nie sú vždy viditeľné a s jednotlivcom sa menia. Samice pôsobia štíhlejšie ako samce.
Odchov:
Pri pohľade na biotopy Chapalichthys encaustus naznačujú, že tento druh môže uprednostňovať biotop so stredným až žiadnym prúdom, štruktúrovaný horninami, koreňmi a malými plochami s husto porastenou vegetáciou. Vnútrošpecifická agresivita sa takmer nepozoruje, iba niekedy medzi rovnako veľkými samcami. Poter je zriedka požieraný, takže je možné rýchlo získať veľkú populáciu. Odporúčaná veľkosť nádrže je minimálne 250 litrov, tie s veľkorysým pôdorysom a malou výškou (stačí 25 cm) sú určite lepšie. Ideálne je umiestniť niekoľko koreňov a / alebo skál s niekoľkými kusmi hustej vegetácie tak, a nebola obmedzená voľná plocha na plávanie. Okysličovanie je dôležitou súčasťou, pretože hladina kyslíka by mala byť pomerne vysoká (najmenej 8 mg / l). Vo voľnej prírode sa dospelí jedinci tohto druhu živia hlavne riasami, takže bude dôležité zabezpečiť toľko svetla, aby pomáhalo riasam rásť. Pre rybky sú veľmi dôležité a budú ich s radosťou konzumovať. V akváriu veľmi dobre prijímajú vločkové krmivo, granuly ale aj tablety, obľúbené sú zmrazené krmivá, ako je napríklad žiabronôžka, ktorú zbožňujú. Tento druh je všetko len nie plachý. Pokiaľ ide o kvalitu vody, potrebuje väčšie výmeny vody (kľudne aj 50% každý týždeň) ako väčšina Goodeí. Preto môže byť nápomocný automatický systém výmeny vody. V opačnom prípade môžu v kombinácii s konštantnými teplotami vyššími ako 24 ° C ryby ochorieť, stratiť odolnosť proti chorobám a príliš rýchlo starnúť. Aby bol kmeň zdravý a silný, doprajte rybám v zimnom období odpočinok pri teplotách nižších ako 20 ° C po dobu 2 alebo 3 mesiacov, aby sa prestali rozmnožovať. Na jar, keď teplota pomaly stúpa, sa začnú trieť pri 20 alebo 21 ° C a nezastavia sa, kým sa opäť ochladí alebo keď sa príliš neoteplí (25 ° C). Tento druh sa veľmi dobre letní.
(zdroj informácií: vlastné + https://www.goodeidworkinggroup.com)